Čo s mladými po škole?

Autor: Ladislav Hribik | 27.5.2016 o 13:54 | Karma článku: 3,54 | Prečítané:  565x

Koncom jari sa z nich vyhrnú aj colní deklaranti, grafici, manikérky, pedikérky a ďalšie rôzne profesie, ktoré sú síce akreditovanými vzdelávacími odbormi, ale uplatnenie na trhu práce sa často rovná nule.

Čo s mladými po škole? Koncom jari sa z nich vyhrnú aj colní deklaranti, grafici, manikérky, pedikérky, a rôzne profesie, ktoré sú síce akreditovanými vzdelávacími odbormi, ale uplatnenie na trhu práce sa často rovná nule. Po čase si na mňa niekto spomenul. Ide sa realizovať projekt pomoci mladým, aby sa vedeli zorientovať na trhu práce, vedeli zareagovať na pracovné ponuky, orientovali sa v spleti možností, či nemožnosti. S dlhoročnými skúsenosťami a hlade po konečne zmysluplnej práci som sa pustil do nastavenia pravidiel ako to realizovať. Mladí nezamestnaní mi chodili do zasadačky, kde som s nimi robil osobnostné pohovory, vypĺňal údaje v systéme a objednával ich na skupinové aktivity. Tu sa začal prvý zádrhel.  Asi polovici nevyhovoval termín, okúňali sa, vymýšľali zámienky a podobne. Po krátkej dobe som sa zorientoval. Títo mladí sú síce v evidencii úradov, ale pracujú. Pracujú na fingované dohody, kedy mesačný pracovný čas je 30 hodín a príjem taký, aby neprevyšoval zákonom stanovený príjem nezamestnaného. Títo mladí pracujú a určite by pracovali na normálne pracovné zmluvy, keby systém bol nastavený inak. Aký systém a ako inak? To ponechám na tých, ktorí spôsobili a dopustili, že iba v mojich skupinách bolo skoro 50 % mladých ľudí takých čo tam nemali byť. Druhú skupinu tvorili mladí ľudia, ktorí neprejavili ani najmenšiu snahu spolupracovať. Nerobiť podľa nich je in. Nehľadali si prácu, výhovorky typu nedostatku času ma prekvapovali tým viac, že čomu potom čas venujú ak nie hľadaniu práce a starosti o svoju existenciu. Tretiu skupinu tvorili mladí, ktorí už majú rodiny, nie zriedka jedno dve deti a keďže tak fungovali aj ich rodičia, nechápali čo od nich chcem. Na otázky ako budú vychovávať deti, z čoho budú mať príjem bola odpoveď jednoduchá : zo sociálnych dávok. Takmer žiadna škola, žiadna prax a hlavne – žiaden záujem. So štvrtou skupinou sa mi robilo dobre, hoci ich bolo málo. Rôznymi okolnosťami sa ocitli tam kde sú. Či už rodinnými, sociálnymi alebo aj profesnými. Veď je jasné, že takmer pätnásťročným deťom vyberajú školu rodičia. A ak sú v tej sociálnej hierarchii nižšie, hľadajú riešenia, ktoré sú poruke a nablízko. Potom aj tie školy vlastne žijú na úkor detí z takýchto pomerov, bez ohľadu na to, či im škola a jej vzdelanie niečo prinesie. Lenže pri tejto skupine som cítil akúsi povinnosť urobiť viac. Hľadal som cez rôzne kanály, kontakty a možnosti ako ich posunúť ďalej. Predstavil som si situáciu aká by bola, keby sa v nej ocitli moje deti.

Možno som mal snahu vyvíjať takú iniciatívu aj u predošlých skupín, ale uvedomujem si na vlastnej koži, že sám nič nezmôžem. Dokonca vypichovanie a kritizovanie prístupu tých „ šikovnejších“ ma utvrdilo v poznaní, že to tomu neidentifikovanému systému vyhovuje. Nebudú nezamestnaní, nebude toľko úradníkov, nebudú granty, nebudú fondy, nebudú národné projekty, nebudú dávky. Celý moloch by sa narušil. Koho zaujíma, že časť týchto mladých nemá sny? Zalepíme im oči programami, nerobíme cieľavedome. Efekt sa inkasuje tam, kde sa prichádza s nápadmi a potrebujeme iba cieľovú skupinu na ktorú projekt nastavíme. A tak aj mladí hľadajú vlastnosti ako žiť, prežiť, plávať. Práve v tomto systéme sme im vštepili ako podvádzať, ako nezdolávať prekážky ale ich obísť, ako dostať zadarmo, ako brať a nie dávať. Projekt skončil, na vyhodnotenie som nečakal. Vraj bude pokračovať a to čo mal priniesť je znížená miera nezamestnanosti. Tí čo sa ho nezúčastnili alebo odignorovali majú smolu, sú z evidencie. Tí ostatní čo tam ostali plávajú ďalej – s fingovanými dohodami, alebo s čakaním na každomesačnú dávku za to že sú.

P.S.: Návšteva maturitnej triedy na úrade práce sa niesla v duchu, dokedy sa majú absolventi zaevidovať, čo k tomu potrebujú ap. Nepadlo ani slovo o aktívnych nástrojoch politiky trhu práce, o tom ako vyštartovať z lavíc za prácou. Táto poznámka nie je ladená kriticky k úradom práce, ale k dvom pedagičkám, ktoré spomenutú exkurziu zabezpečili. Svoje si splnili, štyri roky pedagogickej práce a potom rada do života - hrr sa na úrad práce.Takým by som teda plat ani štrajkom ani ničím nezvýšil. Naopak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?