Krátka pamäť, alebo prečo sme sa naučili zabúdať.

Autor: Ladislav Hribik | 3.6.2016 o 10:37 | (upravené 3.6.2016 o 11:02) Karma článku: 5,32 | Prečítané:  673x

Uvedomujem si, že nevyriešim ani nevysvetlím podstatu stavu spoločnosti, chcem len poukázať na to, že kým obete jednej totality si civilizované pripomíname každoročne viackrát, obete inej totality doslova ignorujeme.

O tom, že ľudia majú krátku pamäť sa presvedčujem denno denne. A to nedokážem tak ako každý človek filtrovať všetko čo prináša televízia, internet či noviny. Bulvár vynechávam, pretože mám svoj názor, že pipiny s dekoltom a modrými vlasmi alebo zbohatlícky synáčik s kontom no bez rozumu mi nestoja za ten čas. V máji sa seriózne média a seriózni neseriózni politici venovali výročiam ukončenia II. svetovej vojny. Je to 71 rokov čo skončila a tých čo ju prežili ubúda geometrickým radom. A predsa sa ozývajú hlasy, že nás ľudí nepoučila, že sa nanovo objavujú prejavy, ktoré boli charakteristické tým v tridsiatych rokoch.

Generácia, ktorá nezažila vojnu sú súčasní sedemdesiatnici a generácie po nej to berú ako samozrejmosť. Aj preto ich vlastná skúsenosť oberá o možnosť triezveho uvažovania a sú náchylní veriť ideológiám, ktoré spôsobili smrť miliónom ľudí. Odsudzujeme prejavy fašizmu a nacizmu, pripomíname si holokaust ako memento. Poznáme mená najväčších zločincov a vrahov, navrhujeme aby naše deti chodili povinne do Osvienčimu vidieť miesta kde zahynuli milióny ľudí. A predsa máme krivý meter na históriu. Slová ľudí, ktorí prežili hrôzy vojny nejedni bagatelizujú, pripadá im to ako obyčajná relácia zo Spektra alebo Prima ZOOM.

Kde sa stala chyba že spoločnosť dospela do stavu, kedy je letargická k tomu čím prešla? Myslím si, že práve tým že máme krivý či dvojaký meter na posudzovanie. Môžeme sa čudovať ako sa ľudia naučili zabúdať? Najprv sa zabúda na slušnosť, ohľaduplnosť, na normálne ľudské prirodzené prejavy. Zabúda sa na rodičov, na deti, na rodinu, zabúda sa na to čím sme boli. Zabúda sa, alebo sa chce zabudnúť na generáciu, ktorú komunisti zatvorili do lágrov, do Jachymovských baní, vyhodili zo škôl, vysťahovali z miest, nedovolili študovať. Tých ľudí, ktorých poznačil režim hlavne od „ víťazného Februára“ po sedemdesiate roky je ešte veľa. Dovolím si povedať, že omnoho viac ako , žiaľ, tých, ktorí prežili vojnu.

Čudujeme sa potom, že sa zabúda na tých, ktorých je už čoraz menej? Zvykol som si, že tak ako komunisti budú vehementne obhajovať svoju proletársku revolúciu a zločiny bagatelizovať spôsobom, že mali ľudí pustiť do kostolov – všetko by bolo v poriadku, tak celkom inak sa budú na nich dívať ľudia z druhého brehu. Tí, ktorých uväznili za iný názor, tí ktorým na hraniciach zastrelili syna, tí, ktorých deti nemohli študovať, tí, ktorí si svoje uránové peklo odniesli predčasne do hrobu. Ale aj tí, ktorí sa nemohli v práci posunúť vyššie lebo neboli kádrovou rezervou.

Uvedomujem si, že nevyriešim ani nevysvetlím podstatu stavu spoločnosti. Chcem len poukázať, že aj po vyše dvadsiatich piatich rokoch od zmeny pomerov v spoločnosti, ktorú väčšina nazýva nežnou revolúciou, boľševici zas prevratom, sa vo vzťahu k obetiam inej totality veľa nezmenilo. Kým obete jednej totality si pripomíname každoročne viackrát spolu s celým civilizovaným svetom, obete tej druhej si nepripomíname takmer vôbec. Tí ľudia so svojimi osudmi ešte žijú, žijú aj ich deti, ktoré boli poznačené perzekvovaním svojich rodičov. Sú na okraji spoločnosti. Doslova. Je logické že nemohli mať tak vydarený štart do života ako deti, ktorých sa hon na čarodejnice a plnenie Gottwaldových kvót nedotkli. Nehovoriac už o detičkách verchušky, ktorá si ich dala už vtedy študovať kam chcela.

Dnes sú z nich vážení politici, podnikatelia, lekári, sudcovia a svoje detičky majú zahojené. Tí druhí sú stále na okraji záujmu spoločnosti. Nečudujem sa preto, že ak sa raz naučíme zabúdať, nemôžeme sa hnevať, že mladá generácia zabúda aj na to bolo pred 71 rokmi. Problémy, ktorým sa politici vyhýbajú ostávajú zvyčajne na pleciach – historikom. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?